Klame Rapid alebo NBS?

11.06.2017

Už aj ÚS SR dal za pravdu Rapidu

Podľa rozhodnutia ÚS SR v Náleze I.ÚS 101/2017 bolo základné právo spoločnosti Rapid life na spravodlivý proces poškodené už 8 ročným trvaním sporu s Národnou bankou Slovenska. Vďaka obštrukčnému postoju NBS tak poškodzovanie Rapid life životnej poisťovne ani po 22 rokoch nekončí...

Ako sme už informovali minulý mesiac, súdy právoplatne rozhodli o tom, že SR zastúpená Národnou bankou Slovenska (NBS) nesprávnym úradným postupom poškodila Rapid life životnú poisťovňu.

Okresný súd v Bratislave I rozsudkom v spore pod sp. zn. 22C/372/2009, ktorý bol potvrdený Krajským súdom v Bratislave sp.zn. 10Co/25/2016, rozhodol o tom, že žalovaný, ktorým je SR zastúpená NBS svojím nesprávnym úradným postupom, ako i jej predchodcov spôsobila spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., škodu. Právny záver súdu znie jasne: "Právny základ nároku Rapid lifu na náhradu škody spôsobenej SR - v zastúpení Národnou bankou Slovenska (NBS) tu je daný."

Rovnako jednoznačný je aj nadväzujúci skutkový záver súdov, že "súd má za preukázané vykonaným dokazovaním, že postupom NBS, resp. jeho právnych predchodcov, keď ako orgán dozoru nad poisťovníctvom schválil matematicky nesprávne poistné kalkulácie obsiahnuté v právne záväznom obchodnom pláne Rapid lifu a neskôr následnými kontrolami nad ich dodržiavaním vykonanými v rokoch 1993 a 2003 utvrdzoval v ich správnosti, bola žalobcovi spôsobená škoda, spočívajúca v inkasovaní nesprávne kalkulovaného poistného v nižšej výške pri produkte UDPK, keďže bol viazaný kalkuláciami schválenými štátnym orgánom".

Rozsudok súdu je právoplatný a ako taký je podľa platného Civilného sporového poriadku (CSP) § 228 záväzný pre obe strany.

Napriek tomu sa zo strany NBS dostávajú k verejnosti nesprávne tvrdenia, ktoré sú v priamom rozpore s vyššie uvedenými záväznými závermi súdu. Takisto pokusy spochybniť tieto súdne rozhodnutia dezinformáciou zo strany NBS, napríklad "že si to Rapid spôsobila údajne sama" alebo, že "o veci vlastne nie je rozhodnuté", ako sa tvrdí aj v "Stanovisku NBS z 20. 4. 2017" zverejnenom na internetovej stránke NBS (a podobne tiež v komentári k rozsudkom, tiež z dielne NBS zo dňa 26. 4. 2017), pretože NBS podala dovolanie na NS SR je prinajmenšom zavádzanie - podľa CSP § 442 je aj NS SR viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací krajský súd... a uvedené platí aj pre NBS o to viac, že ide o ústavný orgán, ktorý by predovšetkým mal byť vzorom v dodržiavaní, ale i rešpektovaní zákonov.

A k týmto tvrdeniam NBS nezostali ľahostajné ani súdy - na základe neodkladného opatrenia vydaného dňa 31.5.2017 Okresným súdom BA 1 - sa NBS zakazuje zverejňovať akékoľvek správy alebo stanoviská a to akoukoľvek formou, súvisiace so sporom alebo nadväzujúce na spor vedený pod sp.zn. 22C/372/2009 na OS BA 1, ďalej je NBS povinná odstrániť z internetovej stránky www.nbs.sk, sekcia tlačové správy, tlačovú správu s názvom "Stanovisko NBS k vyhláseniu spoločnosti Rapid life" zo dňa 20.4.2017 ako i tlačovú správu "Stanovisko NBS k tvrdeniam poisťovne Rapid o spore poisťovne Rapid proti ňou žalovanej Slovenskej republike" zo dňa 28.4.2017 a na vlastne náklady odstrániť tlačovú správu "Stanovisko NBS ku tvrdeniam poisťovne Rapid" zverejnené na portáli teraz.sk spravovanom TASR.

K takýmto tvrdeniam sa NBS uchyľovala aj v priebehu súdnych konaní, no súdy tieto pokusy zásadným spôsobom odmietli ako vykonštruované, ba dokonca aj nemorálne. Tak napríklad v bode 32 rozsudku krajského súdu je uvedené na margo jednej takej "konštrukcie" NBS, "že si tú škodu mala Rapid life sanovať z vlastných zdrojov" nasledovné:

"Je úplne irelevantná úvaha žalovaného (SR-NBS) v ním podanom odvolaní o tom, ako by si žalobca mohol sám túto škodu nahradiť, napr. dobrovoľnou dohodou so svojimi klientmi, alebo jej prefinancovaním z vlastných zdrojov, keď je v príkrom rozpore so zmyslom a účelom zákona č. 514/2003 Z. z., aby súd na žalobcu (RL) prenášal povinnosť znášať škody, ktoré mu boli spôsobené nesprávnym úradným postupom štátnych orgánov žalovaného, čím by vlastne došlo k jeho sekundárnej traumatizácii ďalším štátnym orgánom."

Ďalším nepravdivým tvrdením zo strany NBS je vyviňovanie sa zo zodpovednosti, lebo "ona údajne s tým nič nemá, to všetko akási anonymná Slovenská republika...". Súdy jasne zdôvodnili, prečo je NBS tá, ktorá má znášať dôsledky nesprávneho postupu orgánov SR (ju samu z toho nevynímajúc, pokiaľ si čitateľ pozornejšie preštuduje rozsudky).

Nakoniec aj Ministerstvo financií SR dalo k dovolaniu NBS stručné stanovisko k tejto otázke zodpovednosti NBS.

Zo stanoviska MF SR (18. 11. 2016) k podanému dovolaniu NBS vyberáme:

  • Národná banka sa stala univerzálnym právnym nástupcom MF SR, Úradu pre finančný trh v oblasti dohľadu nad finančným trhom so všetkými právami a povinnosťami.
  • Okresný aj krajský súd sa s predmetnou otázkou náležite vysporiadali.
  • S poukazom na uvedené sa SR v zastúpení MF SR nepovažuje za potrebné sa vyjadriť k argumentácii NBS.

Je nepochybné, že vďaka neochote NBS reflektovať skutkový a právny stav, ako ho po 8 rokoch nakoniec právoplatne ustálili súdy, škoda rastie každý mesiac o 250 tisíc eur a podľa znaleckého rozsudku narástla od roku 2009 z 19 miliónov na dnešných cca 55 miliónov eur.

Aj Ústavný súd SR vo svojom Náleze z 5.5.2017 pod sp.zn. I.ÚS 101/2017 konštatoval, že základné právo spoločnosti Rapid life životná poisťovňa na spravodlivý proces bolo porušené a to skutočnosťou, že súdny spor s NBS sa vlečie už 8 rokov:

"I. Základné právo spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 372/2009 porušené boli."

Okrem toho ústavný súd uviedol v čl. 11 aj nasledovné zásadné konštatovanie, ktoré je jasnou odpoveďou na vyššie uvedené medializované tvrdenia NBS:

"11. V posudzovanej veci však nie je primárne prehliadnuteľné, že konanie o náhradu škody pred okresným súdom trvá už od 3, apríla 2009 doteraz, teda vyše 8 rokov a nie je ani raz meritórne rozhodnuté, hoci povaha veci je jednoduchá, ide o bežnú agendu civilných súdov, ku ktorej existuje bohatá judikatúra a množstvo teoretických článkov.

Proces dokazovania prebehol komplexne o celej prejednávanej veci vrátane otázky pasívnej vecnej legitimácie zodpovedného subjektu, kde všeobecné súdy zhodne správne ustálili ako pasívne vecne legitimovaný subjekt Slovenskú republiku - Národnú banku Slovenska.

Vo vzťahu k výške škody nebol žiadnou žalovanou stranou počas celého dokazovania rozporovaný znalecký posudok, či už ide o otázky na znalca alebo či už ide o výšku škody.

Preto bolo povinnosťou okresného súdu vo veci rozhodnúť o celej prejednávanej veci, teda o povinnosti na plnenie (§ 152 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku), a nie obmedziť svoj postup a rozhodovanie iba na rozhodnutie o základe nároku (§ 152 ods. 2 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku)."

Pritom Rapid life sa najmä vzhľadom na situáciu jej klientov, ktorí sa stali nedobrovoľnými rukojemníkmi sporu, obrátila viacnásobne na guvernéra NBS s požiadavkou, aby sa spor urýchlene uzavrel zmierom. Zo strany NBS nebola prezentovaná žiadna odpoveď, ak za takú nepokladáme len zarputilé tvrdenie, že NBS je "povinná" využiť všetky právne prostriedky.

Pritom tragikomickosť a pikantnosť celej situácie zvyšuje skutočnosť, že NBS ako súdom uznaný škodca vykonáva nad poškodenou Rapid life dohľad, pričom systematicky v jej činnosti vyhľadáva nedostatky, a odmieta uznať, že príčinou je najčastejšie škoda, ktorú spoločnosti Rapid life spôsobila NBS a jej predchodcovia (nie teda akási anonymná Slovenská republika).